John Carter

Už po prvom traileri na Johna Cartera som tvrdil, že v kinách prepadne a že Disney oľutuje svoje rozhodnutie investovať 250 miliónov do tak divácky neatraktívneho filmu. Potom prišli ďalšie a ďalšie trailery a ja som si bol svojou predpoveďou istejší a istejší. V marci John Carter konečne dorazil do kín a úbohých 30 miliónov po prvom víkende isto pripravilo pár ľudí o prácu či hlavu, zatiaľ čo ja som si užíval svoje škodoradostné „told you so“.

Dnes som si Johna Cartera konečne pozrel a hoci si ešte stále myslím, že dať na ten film čo i len dolár bola obrovská chyba, som nesmierne rád, že ju Disney urobil, pretože konečný film je vynikajúci. Nepredajný, ale vynikajúci.

Do dnešného dňa zarobil John Carter v kinách niečo vyše 280 miliónov, čo vo svete filmovej distribúcie približne 50 percentnú návratnosť. Druhú polovicu sa možno podarí získať späť predajom Blu-ray a DVD, no potom tu ešte zostáva neznáma, avšak isto nie zanedbateľná čiastka, ktorú Disney investoval do reklamy.

John Carter

Úvodom by som rád objasnil pozadie vzniku filmu, pretože zohráva zásadnú úlohu.

John Carter je pôvodne literárna postava, ktorú stvoril Edgar Rice Burroughs, okrem iného tiež autor Tarzana. Carter vystupuje v celej sérii sci-fi/fantasy príbehov, ktoré vyšli v rokoch 1912-1943 a o ich obsahu sa môžete dočítať napríklad na Wikipédii. Pointou je to, že hoci možno nepoznáte tieto knihy, práve ony inšpirovali najznámejších sci-fi/fantasy autorov, ktorí buď vytvorili veci, ktoré už poznáte alebo inšpirovali ďalších sci-fi/fantasy autorov, ktorých veci už poznať musíte. Pár príkladov: Ray Bradbury (RIP), Arthur C. Clarke, George Lucas, Steven Spielberg, Carl Sagan a mnoho ďalších vykrádačov nájdete na Wikipédii alebo tu.

Takže Burroughsa by sme mohli považovať za takého praotca sci-fi a veľká časť i dnešných diel spadajúcich do tohto žánru je priamo či nepriamo ovplyvnená jeho víziou.

John Carter sa zrodil v roku 1912, je teda pochopiteľné, že snahy o filmovú adaptáciu trvali dlhočizné roky, no nedostatočný technický pokrok a starnúca literárna predloha zrejme marili všetku vyvíjanú snahu. Potom prišiel Andrew Stanton, režisér pixarovských filmov a veľký fanúšik Burroughsových kníh a začal Disneyho pekne prosiť o peniažky na jeho vysnívaný projekt. Disney sa sprvu zdráhal (nečudujem sa), no v roku 2009 započali práce na filme (čudujem sa).

Na konci toho istého roku sa v kinách objavil Avatar a dokázal, že je možné natočiť film s takmer výlučne digitálnym svetom a postavami a hlavne, že taký film dokáže zlomiť rekordy v tržbách. U Disneyho si asi povedali, že mať vlastného Avatara by nemuselo byť úplne na škodu a na film vysolili 250 miliónov. Nechcem tu rozoberať X vecí, ktoré sa pričinili k úspechu Avatara, ale u Disneyho by sa isto potešili, ak by som sa vrátil v čase a oboznámil ich s nimi ešte než vypísali šek.

Film

Nechcem tu písať žiadnu dlhú recenziu filmového Johna Cartera, ale vedzte, že je výborný.

Titulný hrdina je zrejme najslabšou zložkou filmu, pretože Taylor Kitsch je zlý herec, no zvyšok filmu je naozaj super. Stanton zvládol réžiu svojho prvého hraného na jednotku, postavy nie sú len čierno-biele chodiace klišé, dej aj napriek heterogénnosti drží pokope, svet, v ktorom sa príbeh odohráva, je aj napriek svojej komplexnosti logický a prehľadný, atmosféra je príjemne uvoľnená, akcia je dávkovaná primerane a výborne je vyvážená aj zábavnosť pre rôzne vekové kategórie, odchovanec Pixaru sa nezaprie. Navyše k tomu všetkému je tu ešte aj zaujímavý strih, fajn hudba a skvelé vizuálne poňatie.

Jasné, filmu by som mohol vyčítať absenciu fyzikálnych a biologických zákonov, predvídateľný dej a koniec koncov aj klišé, ale film je jednak tak veľmi fajn, že mi tieto veci boli ukradnuté a jednak ide o adaptáciu rozprávky, ktorá položila základy mnohým dnešným klišé, takže takáto kritika, hoci oprávnená, by bola trochu nespravodlivá.

Kvality filmu teda za kasový neúspech veľmi nemôžu, problém musel nastať inde…

Marketing

Prvý problém: chýbajúca značka. „John Carter“ je značka, ktorej cieľové publikum pred pár mesiacmi pozostávala hlavne z obéznych dlhovlasých sci-fi nerdov s okuliarmi a záľubou v čítaní. A „Taylor Kitsch“ je značka, ktorú pred pár mesiacmi poznala možno len hŕstka fanúšikov seriálu Friday Night Lights. Navyše najznámejším hercom v celom filme je pravdepodobne Willem Dafoe a toho v ňom môžete tiež iba počuť, takže hereckí ťahúň tu prakticky chýba úplne.

Druhý problém: trailery. Prvý teaser neukázal veľa a mal dobre zvolenú hudbu (Arcade Fire FTW), no ostatné, plnohodnotné trailery odhaľovali klišéovitý dej a tisíckrát videné vzdušné, pozemné či pästné súboje, všetko za rýchleho strihu a neoriginálnej, typicky trailerovej hudby. Posledný klinec do trailerovej rakvy bola 10-minútová scéna z filmu – vo všeobecnosti varovné znamenie zúfalej snahy zachrániť nevydarený film – ktorá iba umocnila rozpaky, pretože ukazuje najnezaujímavejšiu a hlavne najmenej reprezentatívnu časť filmu. Z trailerov teda mohol človek očakávať vizuálne zaujímavú variáciu na tisíckrát videný dej s nudnými pasážami, ktoré trvajú až 10 minút, čomu film nezodpovedá ani náhodou.

Tretí problém: reklama. Pol roka pred uvedením filmu do kín o ňom vedelo iba pár nadšencov a ľudia, ktorí náhodou narazili na trailery na internete, keďže pred žiadnymi zaujímavými filmami sa trailery v kinách nepremietali. Potom sa objavila ešte minútová reklama počas Super Bowlu, asi mesiac pred premiérov sa na pár weboch objavili bannery, ale ľudia, ktorí sa filmami vo voľnom čase nezaoberajú o Johnovi Carterovi ani netušili. A úprimne, ak by som o filme nič nevidel a v kine iba zazrel niektoré z mizerných plagátov, pomyslel by som si, že ide o dobrodružný film robený na mieru násťročným chlapcom a radšej by som sa poohliadol po niečom inom. Reklamu mal Disneyho marketingový tím pomaličky budovať už behom roku 2011, nie vyhadzovať ďalšie milióny na urýchlenú záchranu zanedbaných povinností pár mesiacov pred premiérou, čo už filmu tak či tak nepomohlo.

Štvrtý problém: marcová premiéra. Na jar sa do kina až tak nechodí a začiatok či prostriedok leta by bol býval omnoho lepším termínom ako 9. marec. Takéto dobrodružné veľkofilmy spravidla uvádzajú do kín v lete, nechápem, kto prišiel s nápadom na marcovú premiéru, no bolo to len ďalšie z dlhého radu zlých rozhodnutí.

Ponaučenie

Tak čo sme sa tu dnes spolu naučili? No, Peťko, skús nám povedať ty…

„Že 250 milón… Milin… Milón…“
„Miliónov.“
„…miliónov je veľa peňazí a ujovia v štúdiu by nemali za riskantné filmy platiť tak veľa.“
„Výborne, Peťko, ďakujem. Zuzka, čo si myslíš ty?“
„Že drahé filmy musia mať veľa reklamy, aby o nich ľudia vedeli.“
„Super, Zuzka. A čo nám povie Danko?“
„Ja neviem…“
„Len skús. Povedz niečo napríklad o hercoch. Alebo o traileroch.“
„Ja neviem…“
„Tak skúsi Lucka.“
„Vo filme by mali hrať dobrí herci. Napríklad Robert Pattinson a Johnny Depp.“
„Dobre, Lucka. Hlavne herci, ktorých ľudia poznajú. Ešte niekto? Disney?“
„Neoplatí sa robiť nové filmy. Treba viac Pirátov z Karibiku a ešte aspoň dvoch Tronov. A viac marveloviek. A niečo nové od Pixaru, alebo aspoň pokračovanie starej pixarovky. Pokračovanie bude stačiť. A ešte niečo od Burtona. Alebo novú trilógiu od Bruckheimera.“
„Ech… No… Nezvonilo náhodou? Dáme si prestávku? Dajme si prestávku.“

Reklamy
Pridaj komentár

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: