Prečo sa nechodí do kina

Môj rok 2011 bol dosť mizerný, to nepopieram, zvyčajne mi ale ani zlá nálada nebráni pozrieť si film či zájsť do kina, veď útek spred reality atď. V roku 2011 som však bol v kine presne 10-krát, z toho 8-krát na tohtoročný film, z toho 4-krát na mainstreamový film. Pre niekoho by boli aj 4 filmy v kine behom jedného roka veľa, v mojom prípade sú však uvedené čísla mnohoročné minimum.

Navyše som počas posledných dní narazil na viacero zdrojov (1, 2) hovoriacich o tom, že v roku 2011 návštevnosť kín poklesla. Pochybujem, že by som bol túto zmenu zapríčinil ja sám, takže môj nezáujem o kino zrejme nebol ojedinelý.

Roger Ebert, filmový kritik, vo svojom komentári zmieňuje niekoľko dôvodov, prečo tržby kín mohli klesnúť. Aby som vám ušetril čas, vinu hádže na:

  • absenciu filmu, ktorý by mal v roku 2011 povesť filmu, ktorý musia všetci vidieť
  • vysokú cenu lístkov
  • rušivý zážitok v kine (telefóny, rozhovory divákov a pod.)
  • cenu občerstvenia
  • konkurenčné alternatívne možnosti ako zhliadnuť filmy (nie internetové pirátstvo, ale napr. streamované video)
  • nedostatočný výber filmov (blockbustery vo všetkých kinách, menej známe filmy nikde)

Hoci s Ebertom v niektorých bodoch súhlasím, osobne považujem za príčinu poklesu návštevnosti sequely, prequely, remaky, reimaginácie, spin-offy, adaptácie a sračky.

Hollywood už nejakú dobu nie je továrňou na sny, ako kedysi, dnes pôsobí skôr ako recyklačné stredisko. Originalita sa z filmov vytratila, dnes letí dojenie značky až kým z nej čosi sype. Môžete urobiť pokračovanie (alebo predchádzanie) úspešného filmu, alebo natočiť úspešný film ešte raz, môžete tiež vziať postavu z úspešného filmu a natočiť nový film postavený na nej, môžete zadaptovať tú knihu/komiks/seriál/hru, o ktorej všetci hovoria. Hlavne nesmiete riskovať, že prídete s niečím, čo tu ešte nebolo. Váš nápad nikto nepozná? Do koša s ním! Pokiaľ teda ľudia nepoznajú aspoň vás.

V nasledujúcej tabuľke je uvedených 30 filmov s najvyššími tržbami v roku 2011:

# Film Pôvod
1. Harry Potter and the Deathly Hallows Part 2 sequel / adaptácia (kniha)
2. Transformers: Dark of the Moon sequel / remake (kreslený seriál)
3. The Twilight Saga: Breaking Dawn Part 1 sequel / adaptácia (kniha)
4. The Hangover Part II sequel
5. Pirates of the Caribbean: On Stranger Tides sequel
6. Fast Five sequel
7. Cars 2 sequel
8. Thor adaptácia (komiks)
9. Rise of the Planet of the Apes remake / prequel
10. Captain America: The First Avenger adaptácia (komiks) / (remake)
11. The Help originál / adaptácia (kniha)
12. Bridesmaids originál
13. Kung Fu Panda 2 sequel
14. X-Men: First Class prequel
15. Puss in Boots spin-off
16. Rio originál
17. The Smurfs remake (kreslený seriál)
18. Mission: Impossible – Ghost Protocol sequel
19. Sherlock Holmes: A Game of Shadows sequel
20. Super 8 originál
21. Rango originál
22. Horrible Bosses originál
23. Green Lantern adaptácia (komiks)
24. Hop originál
25. Paranormal Activity 3 sequel
26. Just Go With It adaptácia (divadelná hra)
27. Bad Teacher originál
28. Cowboys & Aliens adaptácia (komiks)
29. Gnomeo and Juliet originál / adaptácia (divadelná hra)
30. The Green Hornet remake (seriál)

Ak si odmyslíme adaptácie kníh a divadelných hier, ktoré sa natáčajú od počiatku filmu, zostáva nám 20 (červeno zvýraznených) filmov. Záver: 66% distribúcie tvoria recykláty.

Jasné, generalizujem, tých 66% je nepresných. Avšak hoci nemôžem podľa 30 filmov hodnotiť celý trh, 30 najvýnosnejších filmov predsa len vypovedá čosi o filmoch, ktoré produkčné spoločnosti chceli pravdepodobne dostať do vrchnej tridsiatky. Prevažne (pod)priemerné snímky s atraktívnym menom.

Ak chcete, aby ľudia chodili do kina, točte zaujímavé, nevidené veci. Osobne ma naozaj nezaujíma vidieť po tretíkrát mierne obmenené, ale v zásade rovnaké mlátenie sa robotov, hoci pod rozličnými názvami. A aj Jack Sparrow ma už akosi omrzel. Priznávam sa, že občas sa nájde pokračovanie, na ktoré sa teším a nepripadá mi zbytočné, ale zriedka až tak, že by som si ho pozrel v kine.

Okrem ponuky a kvality filmov však vidím ďalší problém v 3D – v otravnom, zbytočnom a predraženom 3D.

Ak film potrebuje 3D aby vynikol, asi nie je dosť dobrý v 2D. Nezáujem. A kiná odo mňa ešte chcú aby som si za tretí rozmer priplatil. 3D projekcie pritom takmer bez výnimky sprevádza tmavý obraz s potlačenými farbami, otravné okuliare (dioptrické chvalabohu nenosím a všetky ostatné ma rozptyľujú) a predovšetkým najväčšie zlo miestnej filmovej distribúcie – dabing.

Príkladom nech je Rango, ktorého som v kine schválne vynechal. Bol totiž len v 3D. Cenovú prirážku a otravné okuliare by som prežil, ale dabing nie. Kombinácia dabingu a animovaného filmu navyše často znamená kopu detí v kine. Ďakujem, neprosím. Počkal som si pár mesiacov a film nakoniec pozrel doma, v originálnom znení. Nebol to najlepší animovaný film všetkých čias, ale herecké kvality pôvodných dabérov a nepreložiteľné vtipy rozhodne zlepšili môj zážitok. Z dabovanej verzie by som bol pravdepodobne rozčarovaný.

Celosvetového trhu sa nasledujúci problém veľmi netýka, nás ale ovplyvňuje až-až, preto musím spomenúť aj meškajúce premiéry.

Zatiaľčo väčšina blockbusterov sa do našich končín dostáva okamžite, alebo s minimálnym meškaním, mnoho filmov (často festivalových favoritov) naše kiná uvádzajú z niekoľkomesačným meškaním, ak vôbec.

Na Cronenbergovu Nebezpečnú metódu musíme čakať do konca januára, americká premiéra bola začiatkom októbra – 4 mesiace. Farba citov bude u nás uvedená až o mesiac, v USA mala premiéru v Auguste – 6 mesiacov. Scorseseho Hugo bol v amerických kinách uvedený koncom Novembra, u nás sa ho dočkáme o mesiac – vyše 2 mesiacov. Young Adult je v amerických kinách už mesiac, my ho uvidíme až v marci – 3 mesiace. We Bought a Zoo malo premiéru tesne pred Vianocami, u nás ho uvedú až začiatkom Apríla – skoro 4 mesiace.

Nemám problém zaplatiť si za film, dokonca si v niektorých prípadoch počkám aj tých pár mesiacov na plnohodnotný zážitok v kine. Ale keď už niekoľko mesiacov poslušne čakám na miestnu premiéru, ktorá je ešte stále v nedohľadne a na internete sa film objaví v DVD či dokonca Blu-ray kvalite, moja trpezlivosť rýchlo vyprchá.

Vyššie uvedené meškajúce premiéry sú ale ešte stále ten lepší prípad, často sa k nám filmy nedostanú vôbec, resp. sa objavia až na vykastrovanom DVD či Blu-ray. Napríklad filmy 50/50 alebo Warrior v našich kinách zrejme neuvidíme vôbec, hoci šlo o jedny z najlepších filmov roku 2011. Nebol by som veľmi prekvapený, keby sa po pol roku (príp. po Oscaroch) nejaký distribútor rozhodol tieto filmy v kinách predsa len uviesť, ale ešte menej by ma prekvapilo jeho následné nariekanie nad tým, že na nich nikto nechodí.

Neskoré či absentujúce premiéry určite nie sú jedinou, dokonca ani najvýznamnejšou príčinou pirátstva, ale hlúpe rozhodnutia distribútorov v boji proti sťahovaniu určite nepomáhajú. Dovolím si citovať Gabea Newella, riaditeľa hernej spoločnosti Valve:

Piracy is almost always a service problem and not a pricing problem.

Dajte ľuďom filmy, ktoré chcú vidieť, dajte im dôvod vidieť ich v kine a diváci sa do kín určite vrátia.

Reklamy
Ďalší článok
Pridaj komentár

2 komentáre

  1. S väčšinou súhlasím a som rád, že nie som jediný, kto chodí do kina.
    Ale ohľadne 3D sa nezhodneme. Ono to má význam a nie je to samoúčelné. Je to ako rok 1927, keď bol natočený prvý zvukový film. Technicky to tu je, ale ešte to nevedia používať. Je málo filmov, kde to zatiaľ má naozaj zmysel. Avatar bol v tomto úžasný, škoda, že to pokazil v dejovej línii. Uvidíš o pár rokov, keď potenciál 3D využijú naplno. Aspoň čo sa týka obrazovej stránky. Obsah je druhá vec…

    Odpovedať
  2. Osobne si myslím, že „pár rokov“ už uplynulo a ten vytúžený potenciál zostáva aj naďalej schovaný za finančnou motiváciou.

    3D je „gimmick“, zbytočnosť, ktorá ma vzbudiť dodatočný záujem. Tak, ako filmy fungovali bez zvuku, tak fungujú aj bez tretieho rozmeru. Zásadný rozdiel je ale ten, že zvuk dodal filmom viacero nových vrstiev (dialógy, hlasový prejav hercov, hudbu, zvukové efekty), pričom 3D nepridáva nič. Niekto tvrdí, že prehĺbuje zážitok, to ale nemení nič na tom, že je zbytočné a nepridáva filmu žiadnu novú vrstvu.

    Avatar mal jedno z mála opodstatnených 3D efektov, ale nemám vôbec pocit, že som videl iný film v kine, ako neskôr doma, tentokrát v 2D.

    Zvuk vo filmoch zotrval, pretože ich zmenil. Muzikál by bez zvuku neexistoval. Digitálne výbuchy by bez zvuku pôsobili ako statické obrazy v galérii a pocit akčného diania by bol diametrálne odlišný. A bez zvuku by neboli kompletné ani herecké výkony. Napríklad Ledgerov Joker by bez zvuku pôsobil fádne, v kombinácii s hlasovým herectvom sa však jedná o jedinečnú postavu stelesňujúcu skutočného psychopata.

    Možno ide fakt len o subjektívny pohľad, pričom ja väčšinou vnímam filmy ako umenie. Občas pravé umenie, častejšie však mainstreamové bezduché umenie. Ten mainstream 3D využije k umocneniu zážitku (osobne tú pridanú hodnotu považujem za zanedbateľnú), no filmom zameraným na obsah, nie na formu, 3D nepridáva vôbec nič.

    Odpovedať

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: