Prečo som spokojný s Androidom, a predsa túžim po iPhone

Pôvodne som tento text zamýšľal spísať po oficiálnom uvedení Samsungu Galaxy Nexus, ale akosi mi na to nevychádzal čas a neskôr mi aj sformulovanie myšlienok zabralo dlhšiu dobu, než som predpokladal. Preto by som sa vopred chcel ospravedlniť za zabiehanie do možno neaktuálnych detailov, ktoré už mnohí mnohokrát rozobrali predo mnou; reč je predovšetkým o časti venovanej novému Nexusu.

Prečo som spokojný s Androidom

Android ponúka voľnosť, o akej môžete s iPhonom iba snívať. Tá spočíva v neobmedzených možnostiach manipulovať so systémom. Radovému užívateľovi je tento fakt ukradnutý, chce si prečítať správy na obľúbenom webe, pozrieť video na YouTube a zahrať Angry Birds na toalete. Nechcem však rozoberať potreby radového užívateľa, ale tie moje.

Nepovažujem sa za žiadneho programátora, no rád sa hrabem vo veciach, zisťujem, ako fungujú. Po odkladanom roote svojho telefónu, som do sveta customizovaných ROM zapadol rýchlo a raz-dva som za zorientoval v tom, ako systém funguje, čo môžem zmazať, čo nie, čo môžem upraviť, čo by som upravovať nemal. Síce mi to zabralo dosť trpezlivosti a ešte o niečo viac času, ale voľnosť spojená s Androidom nie je pre každého. Radový užívateľ nech sa hrá a surfuje, ale systém by mal nechať na pokoji. Voľnosť znamená moc a s mocou prichádza zodpovednosť. Tá spočíva vo vyškolení samého seba – trpezlivosťou, vlastnými pokusmi a omylmi. Nemôžete si predsa sadnúť do kokpitu Boeingu bez toho, aby ste vedeli pilotovať. Jasné, chvíľu to možno poletí, ale skôr či neskôr sa lietadlo dozaista zrúti.

Voľnosť Androidu mi umožnila vybrať si z mnohých customizovaných ROM tú, ktorá mi vyhovuje najviac.

Dnes je môj vyše dvojročný HTC Hero značne zaostalý a zaostalým je už riadnu dobu; HTC preň vydalo posledný update (na Android 2.1) pred 18 mesiacmi. Hardware by vraj nezvládol vyššiu verziu Androidu. Nič to, vďaka customizovaným ROM som nejaký čas používal 3 rôzne verzie tohto updatu. Každá s inými aplikáciami, s inou frekvenciou procesoru, s inou výdržou batérie, s inými výhodami a nevýhodami.

Vďaka customizovaným ROM som si na telefóne vyskúšal tiež čistý Android 2.1, Android 2.2 a rovnako aj Android 2.3 (s prostredím Sense, aj bez neho). A to výrobca tvrdil, že môj Hero nič vyššie než 2.1 nezvládne.

Nakoniec som zostal pri CyanogenMode 6.1, t.j. čistom Androide 2.2. Verziu 2.1 už dnes niektoré aplikácie nepodporujú a v niektorých ohľadoch nebola dotiahnutá, na druhej strane mi 2.3 na starom telefóne beží na môj vkus príliš pomaly, zatiaľčo 2.2 beží plynule a vyhovuje mi aj po funkčnej stránke. Viem, že veľa majiteľov Hera nedá dopustiť na Sense a dodnes zotrvávajú na Androide 2.1, mnohí zasa nedávno prešli na CyanogenMod 7 (2.3) a niektorým vyhovuje port sytému z HTC Salsa s Androidom 2.3 a prostredím Sense. Každému podľa chuti.

Voľnosť Androidu mi umožnila vybrať si verziu Marketu, ktorú chcem používať.

Pred pár týždňami som riešil problém s novým Marketom, ktorý sa mi nasilu nainštaloval do telefónu. Na starom hardware mi nová verzia sekala, reagovala pomaly a čo sa funkčnosti týka, osobne ju považujem za downgrade. Systém za normálnych okolností dovolí update aplikácie odinštalovať, tá sa ale vďaka automatickému upadatu nainštaluje znova a znova. Žiadny problém. Otvoril som terminál, naťukal

su
pm disable com.android.vending.updater

a vybavené.

Priznám sa, že neviem s istotou povedať, či je možný podobný postup aj na iPhone, ale mám o tom veľmi silné pochybnosti.

Voľnosť Androidu si užíva celá moja rodina.

Na záver proandroidovských argumentov by som chcel spomenúť telefóny v našej rodine. Ja mám HTC Hero, sestra LG GT540, mama Sony Ericsson Xperia X10 Mini a otec HTC Wildfire S. Všetko Androidy.

Sestrin LG bežal na oficiálnej, výrobcom mierne upravenej 2.1 ROM pomaly. Po vyskúšaní viacerých ROM beží momentálne na čistom (AOSP) Androide 2.2, ktorý je o niečo svižnejší. „Dokonalú“ ROM si sestra ešte vždy iba hľadá, podstatné ale je, že má z čoho vyberať.

Mamina X10 Mini bola dlho hrozne spomalená a hoci bol update prisľúbený, nie a nie, aby ho vydali. A keď konečne vyšiel v zahraničí, u nás sa ešte vždy čakalo. Mama bola z telefónu frustrovaná, tak som Xperiu rootol, nahral update, ktorý neprichádzal, a odvtedy je spokojná. Sony Ericssonom upravené prostredie jej vyhovuje, takže dodnes beží na rootnutej oficiálnej ROM, keby však chcela, môže kedykoľvek prejsť napríklad na CyanogenMod 7.

Otcov HTC Wildfire S je najmladším prírastkom do našej androidovskej rodiny a zatiaľ beží na oficiálnej ROM, ktorá ho štve. Telefón je občas spomalený a nereaguje tak, ako by chcel. Root telefónu je zatiaľ možný iba cez hardwareové zariadenie, chystá sa ale update, ktorý by mal odomknúť bootloader a potom mu ROM určite vymením. Pri výbere telefónu som mu Wildfire S schválil aj preto, že skôr či neskôr sa mu možnosť rootu určite odomkne (doslova) a potom bude môcť telefón využívať podľa svojich predstáv. Voľnosť je v tomto prípade akási obmedzená, ale za to môže jedine výrobca, nie samotný systém.

…a predsa túžim po iPhone

Dlhé roky som iPhone ignoroval. Žiadne predsudky či nenávisť, prosto nespĺňal moje požiadavky a nepripadal mi preto zaujímavý. V posledných mesiacoch sa však môj pohľad zmenil a dnes by som sa už iPhonu nebránil.

iPhone funguje. Hrabanie sa v systéme nie je potrebné, pretože všetko funguje tak, ako má. Síce všetko funguje iba tak, ako má, ale to je daň za funkčnosť. Windows má tiež len jedno GUI a ľudia si (prevažne) nesťažujú. Linux ponúka viacero desktop environmentov a windows managerov, čo je super, pretože každý si môže vybrať ten, ktorý mu vyhovuje; ale s každým GUI sa dá naučiť pracovať a to Windowsovské, rovnako ako to iOS-ovské, určite nie je tým najhorším na trhu.

iPhone má fotoaparát, ktorý sa dá nazvať fotoaparátom. Na svojom HTC sa mi nepodarilo urobiť jedinú dobrú fotografiu a mnoho iných a novších telefónov (hlavne telefóny HTC s ich obľúbeným ružovým nádychom) je na tom rovnako. Chápem, že mobilný telefón nie je fotoaparát a je určený predovšetkým na fotenie momentiek, ale možnosť vyfotiť momentku a byť schopný ju doma vytlačiť a vyvesiť na stenu je isto príjemná. V prípade môjho telefónu by som po tlači hlavne zisťoval, či bola fotografia rozmazaná už pred tlačou, alebo či ju rozmazala tlačiareň. Ale aj to iba v prípade, že by som fotografiu rovno vytlačil a vykašľal sa na úpravu kontrastu, sýtosti farieb a bohvie čoho všetkého potrebného na to, aby momentka vyzerala ako fotografia, nie ako snímka z webkamery. Netvrdím, že všetky telefóny s Androidom fotia horšie než iPhone, akurát mám zo všetkých testov a porovnaní, ktoré som mal možnosť vidieť, pocit, že iPhone (4/4S) lepšie zvláda rôzne svetelné podmienky. Napríklad Samsung Galaxy S II možno fotí o čosi lepšie za svetla, ale v šere je to bieda.

iPhone má jednotné UI. Android na jednej strane umožňuje tvorcom aplikácií meniť ich vzhľad podľa svojich predstáv, ale občas ma už unavuje zisťovať a znovu objavovať, či má aplikácia prístup do nastavení integrovaný v UI, či ho má skrytý pod tlačidlom MENU alebo či je skrytý v nejakom submenu. Na iPhone vyzerajú všetky aplikácie podobne a ovládacie prvky nájdem vždy tam, kde ich hľadám.

iPhone má jedno tlačidlo. Ale čo je ešte dôležitejšie – má UI prispôsobené jednému tlačidlu. K tomuto sa ešte vrátim o pár odstavcov nižšie.

iPhone má veľa použiteľných aplikácií. Keď som v Android Markete pred pár týždňami hľadal GTD aplikáciu, bolo to peklo. Každá mala iné UI, každá mala iné možnosti, každá synchronizovala s inou službou, skoro každá bola hnusná. Nakoniec som objavil Doit.im, ktorá ako jediná pôsobila použiteľne, tak som ju začal používať a zvykol si. Keby mi na nej niečo vadilo (a akože vadí), môžem ju prestať používať alebo zaťať zuby. Alternatívy zatiaľ niet. Použiteľných GTD služieb som na internete našiel mnoho, avšak všetky majú native app (zatiaľ) iba pre iPhone.

iPhone ale má aj otravné iTunes, v poslednej dobe mi však pripadá, že keď sa dennodenne prenášam cez všetky otravné drobnosti Androidu, jednu veľkú otravu iPhonu by som asi prežil bez vážnejšej ujmy.

Samsung Galaxy Nexus

Nie nesplietol som si poradie odstavcov. Galaxy Nexus mi dal nové dôvody prečo chcieť iPhone. Uvediem pár:

Kvázi futuristické UI je mix Windows Phone a Gingerbreadu. Snaží sa vyzerať cool, ale aj tak je to ten istý starý Android. Ako keď namontujete na Octaviu nový nárazník a spojler, kúpite si nové disky, prestriekate karosériu nažlto, pozdĺžne na ňu nalepíte dva čierne pásy a budete sa tváriť, že máte Camaro. Niekto si povie, že že tá Oktávka vyzerá super, iní si budú klopať po čele, čo je to za nápad. Ja som niekde medzi, ale tá neopodstatnená pýcha, s akou bol nový Nexus predstavený, mi je značne nesympatická, pretože táto Google „Octavia“ by namiesto kozmetických zmien potrebovala skôr vymeniť olej a kúpiť nový výfuk.

V rámci UI redesignu sa Google rozhodol odstrániť fyzické tlačidlá a nahradiť ich virtuálnymi – vec, ktorú nepochopím. Na telefón sa tak možno zmestí o niečo viac pixelov, ale nechápem prečo by som počas fullscreen prehrávania videa mal mať skryté tieto tlačidlá, resp. aký to má zmysel. Ak chcú mať telefón bez tlačidiel, prosím, ale potom nech je UI prispôsobené ich absencii (viď iPhone). Načo odstraňovať z tela telefónu tlačidlá a zároveň ich pridávať vo virtuálnej forme na obrazovku? Tomuto rozhodnutiu skutočne vôbec nerozumiem.

Čo sa UI týka, pre zaujímavosť dodám, že sprasené ešte o niečo viac, než by si človek myslel; pre viac informácií odporúčam článok na Typo.cz, týkajúci sa nového Android fontu.

V propagačnom videu sa Google chváli aj novými funkciami Android Beam a Face Unlock, ktoré mi pripadajú úplne zbytočné. Načo by som posielal fyzickým kontaktom telefónov video alebo stránku na kamarátov telefón, keď mu ich môžem ukázať na svojom? Pochopil by som posielanie súborov (ktoré by však bolo týmto spôsobom asi dosť pomalé), ale posielanie obyčajných odkazov fyzickým dotykom telefónov mi nepripadá nijak zvlášť užitočné. Face Unlock mi zasa pripadá ako rovnaká zbytočnosť ako čítačka odtlačkov prstov na notebookoch. Fajn pre firemné notebooky, ale keď mi čítačka už dvadsiaty raz neúspešne číta odtlačok, vykašlem sa na to a prihlásim sa heslom. Face Unlock je fajn show-off feature, ale odomknutie gestom prsta mi pripadá omnoho rýchlejšie a praktickejšie.

Ďalej Google ukázal inovovaný fotoaparát, ktorý už konečne nevyzerá ako pracovná verzia s chýbajúcim súborom vzhľadu, ale hlavne obsahuje nové efekty deformovania tváre! Na mojom Nintende DSi ma každý takýto efekt bavil presne 2 sekundy, ktoré trvalo jeho vygenerovanie. Ale vraj sa budú dať tieto efekty využiť v aplikáciách tretích strán – som fakt veľmi zvedavý ako. Podstatné je zrejme to, že sa 20 sekúnd promo videa úspešne zaplnilo obsahom. Jedinú normálnu inováciu fotoaparátu vidím vo fotení panorámy.

Google tiež spomenul, že Ice Cream Sandwich teraz obsahuje možnosť zakázať predinštalované aplikácie. Už bolo načase! Hoci zakázanie aplikácie nerieši problém zbytočného zaberania pamäte, že áno…

Aby som ale iba nekritizoval, musím povedať, že ma vážne potešila prítomnosť LED notifikácií. Tie by mali byť na každom telefóne, snáď si výrobcovia vezmú príklad.

A na záver to najlepšie – cena: 16GB v ČR za 14 899 Kč! Keby bol Galaxy Nexus o dve-tri tisícky lacnejší, bol by to vynikajúci telefón. Ale postaviť ho do priamej konkurencie s iPhonom (16GB za 14 490 Kč), ktorý má umelo udržiavanú cenu luxusného tovaru? iPhone si svoje postavenie vybudoval a jeho cenu je, myslím si, opodstatnená, ale Android si napriek svojim nedostatkom trúfa do vyššej ligy. Mať tých 15 000, bral by som bez váhania iPhone. Keby bol Galaxy Nexus za 12 000, bral by som ten a zvyšok peňazí minul na rozumnejšie veci.

Viem, že ľudia budú Galaxy Nexus kupovať, nech už je jeho cena akákoľvek, akurát mi nie je jasné, prečo ho Google silou-mocou vyhlasuje za vlajkovú loď Androidu, keď ňou už len z pohľadu parametrov nie je. Nexus by mal udávať trend, nie tváriť sa, že je technologickou špičkou, ktorú behom niekoľkých týždňov či mesiacov aj tak prekonajú iné modely.

Predstavenie Galaxy Nexusu ma jednoducho dosť rozčarovalo. Android začína pôsobiť príliš sebavedomo, pričom nedostatkov má ešte stále požehnane a začínam sa obávať, že už teraz je v stave, keď nedostatky sú ignorované a namiesto ich riešenia sa hrdo postupuje ďalej.

Reklamy
Pridaj komentár

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: