Due Date vs. Planes, Trains & Automobiles

Cez víkend som videl dva filmy. Prvým bol Planes, Trains & Automobiles (ďalej len PTA) a druhým jeho nepriznaný minuloročný remake Due Date (ďalej len DD) a napadlo mi, že by nebolo úplne márne porovnať prístup oboch filmov k veľmi podobnému námetu a poukázať na odlišnosti medzi filmami z rokov 1987 a 2010.

Hlavné postavy

Planes, Trains & Automobiles

Začnime tým najdôležitejším, teda postavami. Oba filmy sa točia okolo konfliktu dvoch hlavných postáv. V PTA je to cynický Neal (Steve Martin) a dobrosrdečný Del (John Candy). Neala spoznávame hneď v prvej scéne, ktorá ho predstaví ako pracovitého človeka, ktorý sa nevie dočkať, až sa dostane domov, za manželkou a deťmi. V nasledujúcej scéne sa snaží zohnať taxík, ktorý by ho odviezol na letisko, ale vôbec mu to nevychádza a čo sa dá, to sa pokazí. Divák s ním súcití, pretože je to sympatická postava, ktorej sa plán rozpadá za chodu, s čím sa všetci vieme veľmi dobre stotožniť.

Druhú postavu, Dela, spoznávame pomaly, najprv sa objaví iba na okamih, neskôr na dlhší a po zoznámení sa s Nealom, sa stáva integrálnou súčasťou filmu. Prvé jeho charakteristiky spoznávame pri zoznamovacej scéne, v ktorej zistíme, že hoci Del urobil zlú vec, veľmi ochotne ju chce napraviť, je vidieť, že je to dobrák. Počas filmu sa ale postupne odkryjú ďalšie jeho vlastnosti, resp. zlozvyky, a ako plynie dej, uvedomujeme si, že Del je tak trochu karikatúrou, postavou, ktorá predstavuje súbor všetkých zlozvykov, ktoré ľudia obvykle majú. A hoci nám zvyčajne zlozvyky iných vadia, Del zostáva dobrosrdečným popletencom počas celého filmu, takže nemáme srdce vyčítať mu jeho nedokonalosti.

Vývoj oboch postáv je možno klišéovitý, ale je sympatické, že až do konca zostávajú obaja v jadre rovnakí, cítite z nich ale, že sa niečomu priučili. Pekný záver.

Due Date

Postavy v DD sú postavené veľmi odlišne. V PTA sú Neal a Del od začiatku sympaťáci, ale v DD je Peter (Robert Downey Jr.) amorálny egoista a Ethan (Zach Galifianakis) otravný idiot.

Peter, analógia Neala, je nám predstavený ako nadchádzajúci otec, ktorý cestuje domov kvôli naplánovanému pôrodu. Spoznávame ho ako namysleného obchodníka, ktorý sa pri prvom zlyhaní svojho pôvodného plánu uchyľuje ku kradnutiu, neskôr podrazí Ethana a neštíti sa ani urážania a bitia cudzích detí.

Ethan je zasa excentrický, detinský a slabomyseľný herec cestujúci do Hollywoodu, s plejádou hlúpych a neuveriteľných návykov, ktoré poukazujú na možnosť skutočného mentálneho postihnutia.

Divák sa nevie ani s jednou z postáv stotožniť a vzhľadom na antipatiu voči nim je ťažké držať im palce alebo súcitiť s nimi. O to výraznejšia je ale premena, ktorou postavy behom filmu prejdú, premena je to však značne šablónovitá a klišéovitá: egoistický Peter sa stane o niečo menej egoistickým a detinský Ethan akoby sa vyliečil zo svojej slabomyseľnosti a behom tých pár dní strávených s Peterom dospeje. Trochu absurdný záver.

Príbeh

Hoci námet oboch filmov je rovnaký – dvaja veľmi rozdielni cudzí ľudia sú nútení cestovať spolu naprieč Spojenými štátmi – príbeh sa veľmi líši a je prispôsobený dobe, v ktorej filmy vznikli.

Planes, Trains & Automobiles

V PTA hlavné postavy cestujú z New Yorku do Chicaga, aby sa dostali domov na Deň vďakyvzdania. Po tom, čo im kvôli nepriaznivému počasiu zrušia let, sa Neal a Del spoznávajú v čakárni letiska, odkiaľ idú spolu do miestneho hotela, ktorý riadi Delov známy. Ďalší vývoj nechcem zbytočne prezrádzať, ide však o to, že ich cesty sa zakaždým rozdelia (resp. si ich rozdelia sami), ale „osud“ ich zakaždým znovu spojí. Jemne nereálny vývoj, ale vo filme to funguje ako tzv. „running joke“, takže nie je dôvod sťažovať si, hlavne keď rozhodnutia postáv dávajú zmysel.

Due Date

V DD cestujú postavy z Atlanty do Los Angeles, Peter kvôli tehotnej manželke, Ethan kvôli kariére v Hollywoode. Dôvod, kvôli ktorému nemôžu ísť lietadlom je hlúpy a silený vtip, Ethan totiž začne v lietadle hystericky opakovať slová „terorista“ a „bomba“, kvôli čomu ich oboch (doteraz netuším prečo oboch) vyvedú z lietadla a zakážu im využívať leteckú dopravu. Peter nenávidí Ethana, ale keď mu ten, pri veľmi šťastnom stretnutí na parkovisku, ponúkne odvoz autom, takmer okamžite súhlasí. Dôvod? Scenár si to vyžadoval.

Ďalší vývoj filmu je často nesmierne neuveriteľný, absurdné situácie nastávajú každých niekoľko minút a jediné racionálne odôvodnenie tohto diania, ktoré mi napadá je to, že keď už divák nemá rád postavy, nech sa aspoň baví na ich utrpení alebo na absurdnostiach, ktoré vyvádzajú. Naozaj si Hollywood myslí, že divák v roku 2010 netúži myslieť, iba byť bavený epizódnym humorom bez akejkoľvek logiky? Ak je tomu tak, tak je to veľmi smutné.

Humor

Planes, Trains & Automobiles

Humor PTA spočíva predovšetkým v známych situáciach zahnaných do extrémov tak, až nám pripadajú vtipné. Príklad: Neal chce spať, Del vedľa robí hluk, pretože hľadá knihu. Všetci to poznáme. Keď knihu dočíta, odloží ju a začne si „pukať“ prsty. Úsmevné. Potom si začne trieť ruky, aby sa zahrial. Úsmev na tvári diváka sa rozširuje. Potom si začne za silného chrapčania uvoľňovať dutiny, aby v noci nechrápal, čo Neala konečne zlomí a začne vyvádzať. Človek sa už musí smiať.

Osobitne sa chcem zmieniť o využití nadávok, pretože je vyslovene krásne. Mám pocit, že film dostal R-kové hodnotenie (prístupnosť od 17 rokov) hlavne kvôli jednej jedinej scéne, v ktorej jedna z postáv nadáva. Je to jedna neprerušená scéna, v ktorej padne slovo „fuck“ veľmi, veľmi veľakrát. A je to nesmierne vtipné, pretože postava dovtedy vyzerala, že z úst by škaredé slovo za žiadnych okolností nevypustila. A práve v tom spočíva humorná sila tejto scény. Na mňa osobne to pôsobilo tak, že tvorcovia riskli tvrdšie hodnotenie prístupnosti, len aby tam táto scéna mohla zostať. Výborné rozhodnutie.

Due Date

Keď už som sa v predchádzajúcom odstavci zmienil o nadávaní, tak prečo v tejto téme nepokračovať? V DD sa nadáva. Od začiatku do konca. Človek to ale ignoruje, nie je to nič vtipné, ani zaujímavé a v kútiku duše si každý uvedomí, že sa tam nadáva hlavne kvôli tomu, že film bol pripravovaný s tým, že dostane R-kové hodnotenie prístupnosti. Tak prečo to nevyužiť a nenadávať všade, kde to môže pôsobiť aspoň trochu vtipne? Akurát, že v tom množstve vulagrizmov sa tých pár vtipnejších obmien stratí.

Prevažne je však humor DD založený na tom, že Ethan je idiot, ktorý navyše takmer neustále cíti nutkanie hovoriť o veciach, o akých hovoria idioti, a Peter to všetko znáša s egoistickým pohľadom v očiach a sarkastickými poznámkami na jazyku. Občas sa tam pripletie nejaký fyzický humor a, žiaľbohu, zopárkrát aj záchodový humor. Nie som si úplne istý, na koho má byť tento film primárne zameraný. Nebodaj na teenagerov? Veď nikto pod 17 rokov by ho nemal vidieť. Alebo žeby na dospelých? Akého tridsať-štyridsaťročného otca rodiny zaujíma masturbujúci pes?

Dráma

Okrem humoru je v oboch filmoch prítomná aspoň sčasti aj dráma, resp. dramatický, vážny vývoj udalostí, tak sa poďme na chvíľu zamerať na ňu.

Planes, Trains & Automobiles

Prvý náznak drámy nachádzame v prvej tretine filmu, keď Neal počas výbuchu zlosti bez servítok povie Delovi, čo si o ňom myslí. Divák sa spočiatku usmieva, no postupne si uvedomuje, že tu ide o niečo vážne. Na konci Nealovho zlostného monológu mi bolo Dela nesmierne ľúto, aj keď Nealovo rozrušenie som úplne chápal.

Dráma sa potom v plnej sile vráti na konci filmu. Nechcem tu nič prezrádzať, ale ide o to, že po tom, čo postavy spoznáme a sledujeme vývoj ich vzťahu, príde uvedomenie si istých skutočností a ja som mal horkosladkú slzu na krajíčku.

Due Date

Prvá dramatická scéna DD prijde tak v tretine filmu. Ide o smutný moment, keď si Peter uvedomí, že Ethan nie je iba otravný idiot a obaja sa začnú spolu úprimne baviť. A potom sa vráti Ethanovo idiotské ja, dramatické napätie je zničené a my pokračujeme tam, kde sme prestali pred danou scénou.

Druhá dramatická scéna prichádza v druhej polovici filmu a ide tak trochu o reparát prechádzajúceho nevydareného pokusu o vážnosť. Tentokrát to vyjde a tento bod som považoval za akýsi zlomový, keď sa film dostal na správnu vlnu, postavy nabrali na uveriteľnosti a humor, hoci v rovnakom duchu ako dovtedy, ma začal baviť. Škoda tých premárnených 54 minút, ktoré predchádzali tomuto zvratu.

Vedľajšie postavy

Planes, Trains & Automobiles

V PTA sú vedľajšie postavy vedľajšie, nevenuje sa im zvláštna pozornosť. Pár sekúnd na obrazovke a dovidenia. Tak to má byť. Excentrický taxikár, vidlácky syn známeho, vášnivý pár (cudzinci?) v autobuse, protivná žena z požičovne áut, všetko výborné a zapamätateľné postavičky, hrané neznámymi hercami. Ide predsa o postavy, nie o ich predstaviteľov.

Navyše je tu jedna úžasná cameo rola, ktorú nebudem prezrádzať, ale ktorú by som zaradil medzi tie najlepšie, aké som mal možnosť vidieť. Veľmi vtipná záležitosť.

Due Date

Na vedľajšich postavách v DD sú najzaujímavejší herci, ktorí ich hrajú. RZA, Juliette Lewis, Danny McBride, Jamie Foxx a v cameo role Todd Philips, režisér filmu (fakt by ho niekto spoznal?). To je všetko. Otravné, neuveriteľné alebo nudné a hlavne úplne zabudnuteľné postavy, ktoré by sme si mali všimnúť hlavne kvôli tváram, ktoré ich zosobňujú. A keď tam už všetkých tých hercov pozbierali, bolo by neslušné nevenovať každému niekoľko minút minutáže. Ide predsa o predstaviteľov, nie o postavy. Počkať… D’oh!

Záver

Pôvodne som nechcel spomínané filmy hodnotiť, ale z predošlých odstavcov to isto vyznieva tak, že Planes, Trains & Automobiles je výrazne lepším filmom ako Due Date. Záleží však na uhle pohľadu. Ak nemáte radi láskavé filmy plné morálnych hodnôt a dávate prednosť modernej tvorbe a modernému humoru, Due Date vás asi poteší a pobaví viac. Išlo mi však hlavne o porovnanie filmov, aké sa točili pred 23 rokmi a tými, ktoré sa točia dnes.

Ak by som to mal všetko zhrnúť, tak poviem, že filmy boli v 80. rokoch viac zamerané na mladých ľudí s rodinou, dnes sa filmy točia hlavne pre rovnako mladých, ale slobodných ľudí; všade nájdeme viac akcie (aspoň jedna automobilová naháňačka a aspoň jedna zbraň sa zdá byť pravidlom), humor je viac doslovný a absurdný, vulgarizmy nemôžu uškodiť a dôležitejšie než postavy sú situácie, do ktorých sa dostávajú.

Som veľmi zvedavý, ako to bude vyzerať v roku 2033…

Reklamy
Predošlý článok
Pridaj komentár

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: