Rekviem za White Stripes

Takto som si teda začiatok svojho blogovania určite nepredstavoval. Rozhodne som nechcel začať niečím takto smutným. Človek si ale nevyberá a prvá téma hodná článku sa naskytla práve vo chvíli, keď som sa dozvedel, že kapela White Stripes oznámila oficiálne ukončenie svojho pôsobenia.

Prvýkrát som sa o kapele dozvedel v rámci sledovania Simpsonovcov; konkrétne epizódy Jazzy and the Pussycats. V tej sa kapela objavila ako hosť, resp. hostia, a ich silné basové bicie, znejúce iba pár sekúnd, ma okamžite zaujali. Tak som si vyhľadal, čo sú zač a narazil som na klip k danej piesni.


Bol som ohromený. Sčasti prácou úžasného Michela Gondryho, ktorý videoklip režíroval, ale predovšetkým zvukom kapely. Ako to už býva, jedno YouTube video viedlo k druhému a po niekoľkých minútach som vedel, že si musím zohnať všetky ich albumy.

Počúvať som ich skutočne začal až na začiatku roku 2007. Presne si pamätám prvé vypočutie ich prvého albumu. Viem presne, kde som bol, aké bolo vonku počasie, na čom som ich počúval a že to bolo počas zimného skúškového obdobia. Taký ten pocit, keď počúvate pieseň a z nejakého dôvodu sa vám v mozgu zafixujú okolnosti danej chvíle. Ten pocit mám zafixovaný pre celý album. Vďakabohu.

Behom 3–4 mesiacov som si ich albumy vypočul nespočetnekrát. Ich špinavý garážový štýl ma zaujal natoľko, že som si podvedome povolil počúvanie každého ďalšieho albumu, až keď budem ten aktuálny poznať naspamäť. Pre každý album to znamenalo tak 2–4 týždne, počas ktorých som nepočúval takmer výlučne len ten jeden daný album. A každý z nich som si neskutočne užíval.

Albumy som počúval postupne, v chronologickom poradí, vďaka čomu som si užil zrýchlenú verziu vývoja kapely a hoci rozdiel medzi ich prvým a (teraz už definitívne) posledným albumom je okamžite rozpoznateľný, nenašiel som jedinú pieseň, ktorú by som nemal rád. Žiadna, ktorá by mi nevadila, žiadna, ktorá by mohla byť lepšia, žiadna, na ktorú nemám niekedy chuť, všetky do jedného ich milujem.

Prvou, ktorá ma fakt chytila za srdce bol gigaenergický Cannon, nasledovaný kiloenergickým Astrom, nasledovanými megaenergickými Broken Bricks a tak ďalej. Do kapely som sa zamiloval behom 7 piesní. Niežeby bolo prvých 6 horších, ale práve Cannon bol TEN track, ktorý ma po prvom vypočutí presvedčil, že počúvam niečo, čo sa mi hlboko a natrvalo vryje do mysle.


Behom mesiacov počúvania takmer výlučne diskografie White Stripes som si našiel mnoho, mnoho obľúbených skladieb a keď ma ani po vyše roku kapela neprestala ani trochu baviť – čo sa stalo už mnohokrát predtým i potom – uvedomil som si, že som našiel kapelu svojho srdca. A to najlepšie ma ešte len čakalo.

Záznamy z koncertov. Pochválený buď, YouTube. White Stripes na albumoch sú dokonalí. Veľmi subjektívne tvrdenie, viem. Dovolím si však tvrdiť, že ich koncertné vystúpenia sú dokonalé, nech už si o kapele a jej tvorbe myslíte čokoľvek. Ukážkové stelesnenie rocku.








Čo ma vedie k najsmutnejšej veci na rozpade kapely. Nepodarilo sa mi zažiť White Stripes naživo. A budem si to nadosmrti vyčítať. Nie každý deň, ani nie zakaždým, keď začujem niektorú z ich piesní, ale dlhodobo ma bude prenasledovať ľútosť nad tým, že nikdy ich zvuk a show nezažijem na vlastné uši a oči. Jasné, Jack White žije a pokračuje vo svojich (podobne vynikajúcich) projektoch i sólovej kariére, ale Jack White nie je a nikdy ani nebol White Stripes. Bez Meg by kapela nebola tým, čím bola. Mnohí jej vyčítajú amatérske či detinské bubnovanie, ale osobne ho považujem za jednu z charakteristík kapely. The Who mali Keitha Moona, jedného z najlepších bubeníkov všetkých čias, ktorého neskonale obdivujem, ale trúfam si povedať, že Meg a Keith boli rovnako dobrí, a to z toho dôvodu, že dodali svojej kapele presne to, čo potrebovala.

Späť však ku White Stripes. Ako som spomínal, ich albumy mám napočúvané nespočetnekrát. Počet vypočutí každého z nich sa u mňa pohybuje v rádoch desiatok, v niektorých prípadoch i stoviek. A napriek tomu ma tí dvaja dokážu prekvapiť. To ma zakaždým zarazí. Každý polrok objavím nejaký nový klenot, ktorý predviedli na pár koncertoch alebo ktorý vyšiel na singli, ktorý nepoznám. Naposledy to bolo pred Vianocami, keď som narazil na skladbu Candy Cane Children, ktorú som odvtedy zaradil medzi svoje najobľúbenejšie White Stripes piesne.

Síce trochu mimo témy, ale cítim potrebu vyjadriť sa k albumom, ktoré vlastním. Stiahol som ich. Stiahol som ich všetky a stiahol som si aj koncert Under Blackpool Nights. Albumy som si neskôr stiahol znovu, v lepšej kvalite. Všetky. Vrátane limitovaných či špeciálnych edícií. Avšak povedal som si, že čokoľvek nové White Stripes vydajú (od chvíle, odkedy ich poznám), kúpim si to. Stalo sa. DVD dokument, v kombinácii s live albumom, Under Great White Northern Lights som si zakúpil. A plánoval som urobiť to isté s každým novým album. Žiadne nové albumy už ale nebudú. Premýšľam nad tým, že si zoženiem všetky staré albumy, neviem ale, či má zmysel podporovať mŕtvu kapelu, resp. podporovať produkčnú spoločnosť mŕtvej kapely. Radšej si budem kupovať nové albumy projektov Jacka Whitea či albumy vydané pod záštitou jeho produkčnej spoločnosti. Ale ešte uvidím… To len tak, pre úplnosť.

Toľko o mojom vzťahu k White Stripes. Nechcel som tu popisovať kapelu a jej históriu, analyzovať texty piesní, vývoj tvorby, ani nič podobné. Mala to byť len prostá, úprimná a subjektívna výpoveď o mojej obľúbenej kapele, ktorú si možno nikdy nikto neprečíta, ale mal som jednoducho potrebu dostať zo seba pocity vyvolané oznámením definitívneho rozpadu kapely, a tak som využil priestor na svojom novovzniknutom blogu.

Uzavrel by som to symbolickou anektodou: počas písania tohto textu som si, ako inak, pustil prvý a následne i druhý album White Stripes a po chvíli mi ľavé slúchadlo začalo štrajkovať, až sa odmlčalo, zrejme už natrvalo. Asi vycítilo, čo sa deje a rozhodlo sa ukončiť svoj život, rovnako ako kapela, ktorej hudbu práve prehrávalo.

Reklamy
Pridaj komentár

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: